On Amazon.it: https://www.amazon.it/Complete-Concordances-James-Bible-Azzur/dp/B0F1V2T1GJ/


Cristoforo Colombo - Wikipedia

Cristoforo Colombo

Da Wikipedia


ZE-T
Questa pagina a l'è scrïa in lengua zeneise segondo a ortografia tradiçionâ
Retræto de Cristoforo Colombo
Retræto de Cristoforo Colombo

Cristoforo Colombo (Zena, 25 agosto o 31 ötobre 1451 - Valladolid, 20 mazzo 1506) o l'è stæto de segùo o ciù importante navegatô e esploratô zeneise e italian.

[Modificâ] Biografia

Cristoforo Colombo o l'é nasciùo a Zena inte l'anno 1451, primmo de quattro figgi (tre fræi e unn-a sœa) de Domenego e Susanna Fontannarossa.

Pöco se sa da seua vitta fin a l'anno 1470. Inte unn-a lettia Colombo dixe de avei inandiòu a navegâ a quattorze anni.

Int'o 1470 a famiggia Colombo stramua a Sann-a, donde o poæ o l'ha unn-a béttoa e o vende vin.

Int'o 1473 Cristoforo o l'è garson comme commisso pe-i traffeghi de famigge Çenturion, Di Negro e Spinola.

Int'o 1474 o l'ëa a Scio (Chio) in Greçia e doppo in Pòrtogallo. Int'o 1476 Colombo o l'ëa a Bristol, doppo che o l'aveiva fæto parte da flotta zeneise, diretta in Inghiltæra, che a vegne attaccä da e nae françeisi a largo mâ de Capo Vinçenso.
Appreuvo o l'ëa anæto a Galway in Irlanda e squæxi de seguo into 1477 o l'ëa in Islanda.

Verso o 1479 Colombo stramua a Lisbonn-a, continuando a traffegâ pe-a famiggia Çenturion. In questo momento piggia comme moggê Felipa Meniz Perestrello, da-a quæ in to 1481 o l'ha un figgio, Diego, e sta de casa in ta cà da moggê a Porto Santo (Madeira). Doppo lö stramuan a Lisbonn-a, donde seu fræ Bartolomé loua comme cartografo.

O l'è poscibilmente in sto momento da seua vitta, tra o soggiorno a Madeira e o momento appreuvo in Pòrtogallo che in sciâ testa do Cristoforo piggia forma o disegno da rotta curta pe-e Indie. Basou sci papêi geografici de seu seuxoo, in scî conti di mainâi e in scî stracqui (canne, legni e ätro) trovæ a o largo de coste de isoe do oçeano Atlantico, Colombo se convinse che passa de Azöe a ghe segge unn-a tæra.

A Lisbonn-a Colombo o l'ha inandiòu a documentarse e a lëze libri geografici, comme a Historia rerum ubique gestarum do papa Pio II, stampä into 1477, l'Imago mundi de Pierre d'Ailly (1480) e o Mion de Marco Polo.


Appreuvo che o l'aveiva domandou inutilmente a o re Gioan II do Pòrtogallo a somma pe o seu progetto, Colombo in to 1485, appreuvo a morte da moggê, o l'è anæto a Palos co-o figgio.

Doppo che o l'ëa stæto a Cordoba e a Sivigg-ia, into 1486 Colombo se presenta davanti a o re Ferdinando II de Aragonn-a e da reginn-a Isabella de Castigg-ia, a-i quæi ghe presenta o seu progetto de arrivâ pe mâ in Catai e in Cipango.
Ma unn-a commiscion riunia pe disponn-e e poscibilitæ de riuscia do viæagio a refua l'idea.

Int'o 1488 Colombo o l'ha un ätro figgio, Fernando, da Beatriz Enriquez Arana.

Inti anni suçessivi Colombo o l'ha çercou ciù votte de fâse dâ a mente da corte spagnoll-a e se rivolze finn-a, tramite o fræ Bartolomé, a-i re d'Inghiltæra e de Fransa. Doppo l'unificaçion da Spagna co-a conquista de Granada; Colombo, graçie a l'agiutto de o francescan Juan Pérez, do duca de Medinaceli e do tesorië da corte Luis de Santangel, se appaxenta con Isabella.

Segondo o contræto, firmou o 17 arvî 1492 a Santa Fè, Colombo, in caxo de arriescita do viæagio, o l'avieiva avuo o titolo de ammiraggio e a carega de viçeré e Governatô de tære descoverte.
A somma neçessäia pe-l'armamento da flotta, 2.000.000 maravedí, a saieiva stæta versä meitæ da corte e l'ätra meitæ da Colombo, finansiaou da quarchi banchei italian, tra cui o Berardi.

Son stæte coscì allestïe tre caravelle, a Santa María, de 150 tonnëi, capitanä da Colombo, a Pinta de 140 t. e a Niña de 100 t., a o cömando de doi armatöi de Palos, Alonso e Vicente Pinzón.

[Modificâ] Viægi

I quattro viæagi de Colombo
I quattro viæagi de Colombo

[Modificâ] O Primmo viægio

Primm-o viæagio
Primm-o viæagio

A partensa a l'è stæta o 3 agosto 1492 da Palos. Appreuvo un scâ a-e Isoe Canaïe pe arreccuggeita de giasci, e trei näe ripiggian o largo o 6 de settembre. Spoinciæ da i alisei, e caravelle navegan pe un meise sensa che i mainâ veddan tæra. O 7 ötobre Colombo se deçidde de inandiâ a sud-ovest, avendo visto arcunni oxelli inandiase inta mexima diresion. Finalmente a-e doi do 12 ötobre Rodrigo de Triana, a bordo da Pinta, o vedde tæra. A-o spægâ do sô Colombo o l'è sbarcou in sce un isoa, ciammä Guanahani da-i indigeni, che lë a l'ha battezzou San Salvador.
L'esploraçion da isoa no daia i resultati spaâi, Colombo no attrova e ricchesse descrïe da o venessian Marco Polo in Cinn-a.

Colombo piggia possesso do Neuvo Mondo
Colombo piggia possesso do Neuvo Mondo

Ripiggou o mâ, Colombo o l'ha esplorou a costa nord-orientâ de Cuba. A seia do 27 ötobre 1492, e caravelle de Colombo arrivan a-a fonda de Cayo Bariay a Cuba, in quella che ancheu a l'è a provinsa de Holguin, o giorno appreuvo manda o seu ammiraggio a esplorâ a tæraferma, into diaio de bordo de domenega 28 ötobre 1492 se attreuva scrïo: Es la isla mas hermosa que ojos humanos hayan visto. Appreuvo lë esplora quella settentrionâ de Haiti, dovve o arriva o 5 dexembre e ciamma Hispaniola. Chi a Santa Maria sponcia un scheuggio e a vegne ciantä lì. Colombo o l'ha fæto tiâ sciù un forte, La Navidad, donde o l'ha lasciou parte do seu ciusma.

O 2 zennâ 1493 Colombo o l'ha ripiggiou a rotta pe-l'Euròpa. Appreuvo che un fortunà o l'ha sforsou a attraccâ a e Azöe, Colombo l'è arrivou into pòrto de Lisbonn-a o 4 de marso.

Appreuvo avei incontrou o re do Pòrtogallo Gioan II, Colombo o l'è arrivou a Palos o 15 de marso.

In Spagna Colombo, che aveiva portou con lë quarchi indigeni, un pittin d'öo, tabacco e di pappagaggi, o vegne riçevou comme un eroe da i sovran.

Static Wikipedia March 2008 on valeriodistefano.com

aa   ab   af   ak   als   am   an   ang   ar   arc   as   ast   av   ay   az   ba   bar   bat_smg   bcl   be   be_x_old   bg   bh   bi   bm   bn   bo   bpy   br   bs   bug   bxr   ca   cbk_zam   cdo   ce   ceb   ch   cho   chr   chy   co   cr   crh   cs   csb   cv   cy   da   en   eo   es   et   eu   fa   ff   fi   fiu_vro   fj   fo   fr   frp   fur   fy   ga   gd   gl   glk   gn   got   gu   gv   ha   hak   haw   he   hi   ho   hr   hsb   ht   hu   hy   hz   ia   id   ie   ig   ii   ik   ilo   io   is   it   iu   ja   jbo   jv   ka   kab   kg   ki   kj   kk   kl   km   kn   ko   kr   ks   ksh   ku   kv   kw   ky   la   lad   lb   lbe   lg   li   lij   lmo   ln   lo   lt   lv   map_bms   mg   mh   mi   mk   ml   mn   mo   mr   ms   mt   mus   my   mzn   na   nah   nap   nds   nds_nl   ne   new   ng   nl   nn   nov  

Static Wikipedia (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu